Môj predchádzajúci pokus o naexponovanie tejto oblasti bol realizovaný cez ED80/480mm (po zredukovaní) na montáži EQ-6. V lete roku 2011 som sa vybral na tradičný Zraz mladých astronómov Slovenska s celkom prenosnou zostavou tvoriacu Scopos ED66/320mm ako teleobjektív, Canon EOS 350D, montáž EQ-5 s jej 1.75" nerezovými nohami a ešte pointér 102/500mm s pointačnou kamerou QHY-5. To všetko spolu s batožinou a malým "pointačným" notebookom IBM Thinkpad X31 a "bambusovým" Asusom (U53JC) určeným na prezentovanie a spracovávanie materiálu, sa mi podarilo celkom bezproblémovo "dotrepať" vlakom z Košíc do Brusna a odtiaľ na Chatu pod Hr(o)bom, kam nás vyviezli na starej V3S.

Hneď vedľa hmloviny Srdce sa nenachádza nič iné ako ďalšia hmlovina, ktorá sa nazýva Duša. Ťažko povedať, či svojim tvarom vystihuje tento abstraktný pojem, názov však dostala pochopiteľne asi kvôli blízkosti k spomínanému Srdcu.

Do ohniska môjho 8" Newtona sa celá nezmestila, takže tu je aspoň kúsok z nej:

Aj v súhvezdí Kasiopeja sa nachádza pár zaujímavých oblastí na pozorovanie alebo fotografovanie.Neďaleko emisnej hmloviny NGC7635, ktorá je známa aj ako Bublinka, sa nachádza otvorená hviezdokopa M52.

Tentoraz som sa pokúsil o trošku väčší detail jednej z hmlovín, ktoré tvoria Riasy. Vzal som si na to 8" Newtona.

Na nasledujúcej fotografii je znázornená časť Kopy galaxií v Panne, ktoré tvoria zaujímavý úsek, kde jednotlivé galaxie sú na oblohe uniestnené akoby pozdĺž jednej krivky. Táto oblasť je pomenovaná podľa arménskeho astrofyzika B. E. Markariana, ktorý začiatkom 60. rokov 20. storočia objavil ich spoločný pohyb.

Nasledujúca fotografia je v podstate mojím druhým pokusom o odfotografovanie tejto pomerne známej skupiny troch galaxií - M65, M66 a NGC3628. Predošlý pokus, 4 roky dozadu - celkovo inou technikou (fotoaparát EOS 350Dm, ED80) si môžete pozrieť TU. Táto fotografia bola zhotovená za pomoci fotoaparátu Canon EOS 40D mod. v ohnisku ďalekohľadu Newton 203/1000.

Tentoraz nám opäť v jednej z pomerne známych galaxií vzplanula supernova. Objavili ju 16./17. marca nezávisle traja pozorovatelia z Talianska a Slovinska. Táto fotografia vznikla o týždeň neskôr počas seminára KOLOFOTA 2012.

Prvým objektom pre otestovanie novo modifikovaného fotoaparátu Canon EOS 40D bola táto vcelku zaujímavá a pekná galaxia. Snímanie prebiehalo prvú noc, počas seminára KOLOFOTA 2012, ktorý sa už tradične odohráva na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Tentoraz termín jeho konania padol na termín 22.-24. marec 2012.

Najjasnejšiu guľovú hviezdokopu na severnej oblohe pozná azda každý amatérsky astronóm. Bez ďalekohľadu ju možno vidieť v prípade dobrých pozorovacích podmienok ako hmlistý obláčik. V malom ďalekohľade (triéder) je to už o niečo jasnejšia plôška, na okraji rozlíšime možno nejaké hviezdy a v trošku väčších ďalekohľadoch (napr. aspoň 8" Newton) ju rozoznáme pri väčšom zväčšení v plnej kráse ako zhluk stovák, možno tisícov hviezd. Reálny počet hviezd je možno aj niekoľko milónov. Najlepšie sa tento objekt pozoruje počas letného obdobia.

Od začiatku až polovice marca je aj z našich končín možné pozorovať túto naozaj pomerne jasnú kométu. Najskôr si ju mohli užiť obyvatelia južnej pologule, no počas tohto obdobia patrí už nám Severanom a dostala sa aj do povedomia širokej verejnosti.

Pri vzájomnom pohybe rôznych telies vo vesmíre sa občas sa za istých okolností stane, že sa nám naskytne pohľad, kedy sa jedno teleso zdanlivo dostane do blízkosti iného alebo ho pri svojom pohybe križuje. Môže to byť (a veľmi často aj je) i teleso vytvorené človekom. Tým najväčším, ktoré obieha na dráhe okolo Zeme je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), a preto sú podobné úkazy s ňou spojené veľmi zaujímavé.

Dlhú dobu som neodfotil žiadnu planétu, takže už bolo načase skúsiť to znova. Použil som pritom moju pointačnú kameru QHY-5, ktorá je monochromatická v kombinácii s farebnými filtrami umiestnenými vo filtrovom kolese. To znamená, že na to, aby som získal farebný obrázok Jupitera, potreboval som snímať planétu zvlášť cez každý jeden filter (červený, zelený, modrý). Jednu podstatnú vec si pritom treba uvedomiť, a to je pomerne rýchla rotácia Jupitera. Aby sa táto na snímkach veľmi neprejavila, je potrebné nasnímať objekt v priebehu max. 1-2 minút. V mojom prípade to znamená nasnímať určitý počet framov videa v jednom filtri, posunúť filter v kolese na ďalší v poradí, pre istotu skontrolovať zaostrenie (zaostriť znova), nasnímať a to celé ešte raz pre tretí filter.

Tentoraz bolo Slnko trošku aktívnejšie než pri pozorovaniach z konca zimy. Dôkazom bola aj ohlásená možnosť zhliadnutia polárnej žiary dokonca aj z našich zemepisných šírok. Napokon sa ju podarilo zachytiť iba nemeckým astronómom, aj to len fotograficky.