Už od malička som sa zaujímal o vesmír a astronómiu z rôznych kníh. Vždy ma zaujímalo, ako si postaviť vlastný ďalekohľad alebo mikroskop. Pohľad do "iného sveta" ma úplne fascinoval. Prvýkrát som mal možnosť navštíviť ozajstnú hvezdáreň keď som bol asi v piatom ročníku na základnej škole. Boli sme s rodičmi na Zemplínskej šírave a v rámci pobytu sa konala návšteva hvezdárne v Michalovciach. Hneď ma to zaujalo, presvedčil som otca aj mamu, aby sme tam šli.
Mali sme možnosť vidieť najprv prednášku o novinkách v kozmonautike a výskume vesmíru, ktorú mal pán RNDr. Zdeněk Komárek. Ten nás všetkých potom zaviedol do kupoly, kde sa nachádza jeden z ďalekohľadov hvezdárne a zameral nám tam tuším hviezdokopu M13 v súhvezdí Herkula. Bol som úplne nadšený. Na chodbe pri odchode som zbadal veľkú mapu hviezdnej oblohy a pozorne si ju prezeral. Celé sa mi to tam páčilo. Pracovníčka hvezdárne spomenula medzi iným, že u nás v Košiciach je astronomický krúžok. Je priam symbolické, že som svoj veľký záujem o astronómiu objavil na hvezdárni v meste, v ktorom som sa mimochodom narodil.
 |
| Členovia astronomického klubu PALLAS. Na fotke nie sú všetci, tak snáď mi ostatní odpustia, ale až budem mať fotku, kde sme všetci, resp. je nás viac, hneď ju sem dám. |
Na to, že v Košiciach funguje/fungujú astronomické krúžky som potom takmer zabudol. Moja mama však nie. A náhodou chodil do ambulancie, kde mama pracuje, človek, ktorý nejeden z týchto krúžkov viedol. Keď sa to mama dozvedela, navrhla mi, či by som sa nechcel prihlásiť. Tak sme teda šli spolu do Centra voľného času Domino, kde to celé funguje dodnes. Spoznal som tu vedúceho nášho astronomického klubu, Petra Kaňuka. Na prvom stretnutí som sa ešte nemusel prihlásiť, mohol som však vidieť, čo všetko sa na takom astronomicom krúžku robí. Boli sme vo hvezdárni, kde sa premietalo Slnko na projekčnú plochu, Peťo spravil ukážku oblohy v planetáriu, čo bol takisto skvelý zážitok. Ako inak, prihlásil som sa teda do astronomického krúžku, ktorý som navštevoval raz týždenne, okrem toho sa konali raz mesačne večerné a dokonca celonočné astropraktiká. Pôvodne sa náš krúžok volal KAPA (Krúžok amatérskej praktickej astronómie), neskôr keď sme boli starší, prešli sme do klubu s názvom PALLAS, ktorý existuje dodnes a som stále jeho členom.
Spočiatku som nepoznal takmer žiadne súhvezdia okrem tých známych, ako je povedzme Veľký voz... No keď Vás niečo fakt baví, netrvá dlho a naučíte sa takmer všetko potrebné za krátku chvíľu. Neskôr som sa začal zúčastňovať známej vedomostnej súťaže "Čo vieš o hviezdach?". Prvé dva roky som bol stále nováčikom, no potom som sa rovno vyšvihol do celoslovenského kola, kde som skončil na treťom mieste. Bol to môj taký prvý úspech v astronómii. Medziiným som sa často doma hral aj s optikou, skúšal vyrobiť vlastný ďalekohľad so starých šošoviek dedových okuliarov, ktorý by bol lepší než jeden viacmenej hračkársky, ktorý som vtedy dávno mal (teraz leží niekde v poličke skrytý za uloženými knihami). Prvý foťák, ktorým som skúsil odfotiť nočnú oblohu, bola stará dvojoká zrkadlovka, ktorou kedysi fotila moja mama, na čiernobiely film s rozmerom políčka 6x6 cm. Onedlho som však kúpil osvedčenú zrkadlovku Praktica (na klasický 35 mm film) a pokračoval s fotografickými pokusmi týmto fotoaparátom. Najskôr na čiernobiely film, z ktorého sme doma vyvolávali fotky sami, neskôr na farebný. To už nebolo také jednoduché, lebo v bežnom fotolabe Vám málokedy fotografie takéhoto typu spravia podľa Vašich predstáv, či dokonca povedia, že tam nič nie je... :-) Okrem toho som skúšal natáčať video cez ďalekohľad, čo bola veľmi zaujímavá skúsenosť. Mám stále kopec materiálu na videopáskach, hlavne škvrny na Slnku, detaily na povrchu Mesiaca, zatmenia a tak ďalej. Neskôr som si kúpil aj trochu väčší ďalekohľad, refraktor 60/700mm. Ide o taký ten lacný hypermarketový ďalekohľad, je odfotený aj v sekcii s vybavením. V roku 2007 som sa rozhodol kúpiť si zrkadlový ďalekohľad typu Newton s 20 centimetrovým zrkadlom, na paralaktickej montáži. Odvtedy sa značne rozšírila výbava o ďalšie prístroje a príslušenstvo k nim. To už si pozrite radšej v spomínanej sekcii.
Na základnej škole ma pravdupovediac bavila aj matematika, fyzika i geografia. A keďže som bol lenivý robiť skúšky na strednú školu zo slovenčiny, skúsil som prijímačky do matickej triedy, kde netrebalo robiť slovenčinu :-) Tak som skončil na Gymnáziu na Poštovej ulici v Košiciach v matematickej triede. Poviete si, že ako inak...trieda "kociek"... No ja som hrdý na to, že som bol jej súčasťou a za žiadnu inú by som určite nikdy nemenil. Napokon štyri roky v matickej triede, to nie je len o matike. Ale bolo to stále kopec zábavy. Keďže astronómia je časť fyziky, ani tá mi nebola na strednej škole cudzia... Vyštudoval som odbor informatika na Technickej univerzite v Košiciach na Fakulte elektrotechniky a informatiky. Momentálne pracujem vo firme IBM ako IT špecialista - Java developer.
Pravidelne každým rokom sa koná spomínaná súťaž "Čo vieš o hviezdach?", ktorú organizuje Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. Tuším každý rok som menil druhé a tretie miesto v tejto súťaži, no až v poslednom ročníku na strednej, keď som ešte mohol súťažiť, som ju konečne vyhral. V tom istom roku organizoval Astronomický ústav SAV prvý ročník astronomickej olympiády, kde v porovnaní s predchádzajúcou súťažou išlo iba o počítanie príkladov z astrofyziky, čiže niečo ako fyzikálna olympiáda, s ktorou som už dávnejšie mal skúsenosť. Podarilo sa mi skončiť v celoslovenskom finále v Tatrách na druhom mieste, pričom prví dvaja víťazi sa mali zúčastniť Medzinárodnej olympiády v astronómii a astrofyzike v Thajsku. Naša výprava pozostávala z dvoch lídrov, ktorí olympiádu na Slovensku organizovali - RNDr. Ladislav Hric, ktorý je vedúcim projektu a RNDr. Mária Bartolomejová, odborná referentka olympiády, no a samozrejme dvoch súťažiacich - Miro Kubala z Kysuckého Nového Mesta a ja. Aj napriek tomu, že sme mali obavy z náročnosti takejto súťaže na medzinárodnom poli, ktoré sa potvrdili a vôbec sme do toho nešli s nejakými ambíciami niečo dokázať, ako to bolo u iných krajín, kde sa očakávala ich sila, skúsenosti či vysoká pripravenosť, niečo sme pre naše malé Slovensko napokon aj my dosiahli. Miro Kubala bol úspešný riešiteľ a mne sa podarilo získať dokonca zlatú medailu, čo som vôbec nečakal a pred súťažou som na také niečo ani len nepomyslel...
 |
|
 |
 |
