Galaxia v Androméde - M31

Opäť po roku na tom istom mieste, podobne ako v prípade hmloviny Činka a Galaxii v Trojuholníku som sa vrátil k Androméde, ktorá sa vtedy veľmi nevydarila - posledná noc, nedobité akumulátory, ostalo to na 4 zábery a použité boli úplne iné dark-frames (iná teplota, trochu iný čas subexpozície), dokonca fotené pri inom ISO. Keďže som tentoraz chcel vyskúšať na túto asi (po Mliečnej dráhe) najznámejšiu galaxiu Newtona, bolo jasné, že to vyjde minimálne na 2 polia - aj to tam ešte nie sú tie najslabšie okrajové časti ramen a takisto by sa tam zišlo mať aj galaxiu M110, ktorá je satelitom M31 a nachádza sa kúsok severozápadne od nej.

Prvú noc som nafotil "pravú", teda západnú časť Galaxie v Androméde s celkovým expozičným časom niečo vyše 2 hodín a taktiež samostatne jadro kratšími jednominútovými subexpozíciami, ktorým som potom nahradil prepálené jadro v kompletnom, riadne naexponovanom snímku. Nasledujúca noc, keď bolo v pláne venovať ďalšíe 2 hodiny na "ľavú stranu", však nevyšla celkom podľa predstáv. Obloha ani náhodou nebola ako v tú noc predtým - bol tam mierny opar, celkovo jasnejšie pozadie, okolo najjasnejších hviezd viditeľné mierne halo. Čiže podmienky až tak nevyšli oproti prechádzajúcej noci. Ja som však nechcel riskovať, že by to náhodou bola posledná jasná noc na expedičke - predpovede počasia som v tej "divočine" mimo modernej civilizácie nemal väčšinouu k dispozícii :-) (boli sme tam aj bez elektrickej siete - dobíjať zariadenia chodíme väčšinou do dediny v údolí).

Nakoniec po zhliadnutí záberov z tej horšej noci som usúdil, že to bude predsa len použiteľné, ak stiahnem to jasnejšie pozadie, čiže nebude potrebné pokus opakovať. To som však ešte netušil, že tie jednotlivé zábery sú viac presvetlené nielen kvôli oblohe, ale doma som zistil, že som omylom nechal fotoaparát na ISO 1600 po tom, ako som zaostroval a na tento účel kvôli kratšej expozícii záberov pri ostrení som zvýšil zosilnenie a nevrátil som to naspäť na 800. Trochu ma to teda najskôr vytočilo, ale povedal som si, že softwarovo z toho spravím ISO 800 predelením úrovní v obraze dvomi a hotovo. Samozrejme viac zosilnený snímok (pred jeho digitalizáciou) má aj viac šumu, ale pri tomto počte expozícii sa napokon ukázalo, že pomer signál/šum sa veľmi výrazne nezmenil oproti predchádzajúcej noci a na výslednej zloženine (mozajke) to nie je myslím vidieť. A to aj napriek trošku horším podmienkam.

Veľmi dôležitou kapitolou bolo samozrejme spracovanie mozajky do výsledneho záberu celej galaxie. Najskôr som normálne skalibroval zábery obidvoch častí mozajky aj s jadrom pri kratšej expozícii. Po spriemerovaní oboch častí som ich aj prvotne upravil (digital development v ImagesPlus 3 - čiže úprava úrovní, kriviek a celkového kontrastu do "pozerateľnej podoby"), a to obe rovnako. Identické úpravy som použil aj na neprepálené jadro galaxie, aj keď tu to nebolo možno až také dôležité, lebo v konečnom dôsledku pri nahradzovaní prepáleného jadra vo výslednej fotografii je potrebné ešte dodatočne upravovať úrovne dobre naexponovanej náhrady, aby to dobre pasovalo.

Na vyskladanie mozajky som skúsil najprv program Autopano. Ten však sklamal. Tak som vyskúšal Photomerge v Adobe Photoshop a ten to myslím zvládol. Potom som snímky dal zložť aj v programe Registar, ktorý registráciu obrazov s hviezdami zvláda najlepšie. Ale keďže Photomerge mi dal vynikajúci výsledok a k tomu ešte vedel zábery aj "blendnúť" cez seba a spraviť prechod automaticky, ostal som u neho. Potom sa mi však zazdalo, že pravá strana mozajky potrebuje trochu upraviť úrovne, takže som napokon nechal snímky len transformovať bez prekrytia, ktoré som po úprave úrovní v spomínanom komponente musel vytvoriť manuálne cez masku vrstvy. Až na konci celého spracovania pri zvyšovaní saturácie sa však ukázalo, že to nebol najlepší nápad. Pravá časť bola pri pozornejšom preskúmaní trochu svetlejšia. A keďže som tak trochu puntičkár a štve ma, keď vidím, že som niečo mohol spraviť lepšie (ešte po tom zdĺhavom fotení), tak som to aj napriek už dosť dlhému času obetovanému spracovaniu tohto snímku, celý spracoval ešte raz - a to do takmer identickej podoby ako predtým, čo tiež dalo občas zabrať. Oplatilo sa. Keď som sa potom preklikával cez obe verzie, na tej novej už boli obidve polovice čo sa týka jednak jasu galaxie a pozadia, totožné. Výsledok môjho snaženia si teda môžete pozrieť:

Snímka bola ocenená 1.cenou v súťaži ASTROFOTO 2009 - kategória Astronomické snímky:

Plné rozlíšenie 5702x2246 (2.2 MB)

Twitter